Reálne mzdy poklesli vo väčšine odvetví hospodárstva

Zamestnanci sú však so svojou prácou spokojní

Bratislava, 13. august - Priemerná nominálna mzda Slovákov narástla v prvom polroku 2012 v porovnaní s minulým rokom vo väčšine odvetví národného hospodárstva, napriek rastúcim sumám na výplatných páskach si však Slováci oveľa viac dovoliť nemôžu. Väčšinu ich rastúcich príjmov totiž pohltila inflácia. V aktuálnom zamestnaní je však väčšina pracujúcich Slovákov spokojná.

Nominálna mzda narástla podľa ŠÚ SR najviac v odvetví informačných a komunikačných činností (o 4,6 %) a v priemyselnej výrobe (o 4,1%), poklesla iba vo vybraných trhových službách o jedno percento. Viac si však môžu reálne dovoliť kúpiť iba zamestnanci pracujúci v dvoch najsilnejšie rastúcich odvetviach, v ostatných odvetviach rast nominálnych miezd pohltila inflácia.

Ceny v priemere za 1. polrok v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2011 vzrástli podľa ŠÚ SR o 3,7 %. Na rast reálnych miezd a kúpyschopnosti zamestnancov bol teda v prvom polroku 2012 potrebný rast nominálnych o minimálne 3,8 %, čo splnili len spomínané dve odvetvia.

Tempo inflácie sa po relatívne pokojných rokoch 2009 (1,6 %) a 2010 (1,0 %) zrýchlilo na 3,9 % v roku 2011 a na 3,7 % v prvom polroku 2012. Na rast životnej úrovne je teda potrebný výraznejší rast nominálnych miezd ako v krízových rokoch 2009 a 2010.

V prvom polroku 2012 zarábali „v hrubom“ najviac zamestnanci v spomínaných odvetviach  informačno-komunikačných technológií (1 713 EUR), v priemysle (835 EUR) a následne vo vybraných trhových službách (795 EUR). Na opačnom konci rebríčka je oblasť ubytovania (562 EUR), maloobchodu (554 EUR) a reštauračných a pohostinských zariadení (359 EUR).

Napriek nie veľmi radostným číslam na výplatných páskach je podľa telefonického prieskumu agentúry 2muse realizovaného pre Prima banku 77 % pracujúcich Slovákov so svojím aktuálnym zamestnaním spokojných. 30 % opýtaných dokonca uviedlo, že je so svojím zamestnaním veľmi spokojných.

 „Vysoká spokojnosť zo zamestnaním môže byť paradoxne spôsobená aj neradostným vývojom na pracovnom trhu. V dôsledku vysokej nezamestnanosti môže vysoká spokojnosť zamestnancov prameniť už len zo samotného faktu, že oni, v porovnaní so zástupom nezamestnaných, prácu majú,“ povedal Marek Tomeš, špecialista na prieskumy Prima banky.

V čase vysokej nezamestnanosti sú zvyčajne zamestnanci ochotní prijímať prácu aj za nižšiu mzdu v dôsledku vysokej konkurencie na trhu práce, čo zároveň má vplyv aj na rast nominálnych miezd.

„Všeobecne je však suma na výplatnej páske jedným z faktorov, ktorý výrazne vplýva na spokojnosť zamestnanca so svojou prácou. Z prieskumu totiž vyplynulo, že vyššia mzda zamestnanca = vyššia spokojnosť,“ doplnil Tomeš. 

Na spokojnosť v zamestnaní majú vplyv aj pracovné podmienky – zvyčajne zamestnanci pracujúci na trvalý pracovný pomer (ktorý je viac spojený s istotami) sú spokojnejší ako tí, ktorí pracujú na iné formy pracovných vzťahov. Vo väčšej miere sú so svojím zamestnaním spokojné ženy, a mladí ľudia vo veku do 35 rokov. Menej spokojní boli naopak ľudia vo veku nad 46 rokov.